Chystám rekonštrukciu

O dva týždne mám narodeniny a prvýkrát sa na ne absolútne neteším. Mám pocit, že rok, ktorý prešiel, bol absolútne premárnený. Mala som svoje plány a ciele, ktorých som sa takmer nedotkla. Bolo by veľmi jednoduché vyhovoriť sa na koronavírus a pandémiu, ktorú spôsobil nielen vo svete ale i v našich životoch. Ale pravdou je, že nemôžem všetko hádzať na niečo iné, ako je moja vlastná neochota vykročiť z komfortnej zóny. 

Nikdy nehovorím o svojich problémoch, a preto je vôbec písanie tohto článku pre mňa vykročením z komfortnej zóny. Vždy sa snažím tváriť, že je všetko v poriadku. Ale to, že zatvorím oči pred problémami nič nemení na fakte, že sa posledné mesiace snažím márne bojovať s depresiou. Naozaj sa snažím. A rovnako sa snažím, aby si nikto vôbec nič nevšimol. Na druhej strane mám pocit, že ak nebudem hovoriť o problémoch, pravdepodobne prasknem. 

Ak by som sa mala zamyslieť nad tým, čo mi v živote chýba, boli by to rozhodne nové podnety. Som perfekcionista a vorkoholik. Vždy sa zo seba snažím dať čo najviac a pomôcť všetkým okolo seba. Ale často zabúdam na seba.  Nepatrím k tým, ktorí sa len sťažujú a nič nerobia. A rozhodla som sa, že potrebujem rekonštrukciu. 

• Rekonštrukciu blogu, aby som mohla lepšie tvoriť
• Rekonštrukciu Instagramu, aby ma niečo nútilo opäť vyhľadávať nové situácie
• Rekonštrukciu práce, pretože mám pocit, že vo svojej terajšej som dosiahla strop a nikam sa neposúvam 
• Rekonštrukciu vzťahov, pretože príliš veľa ustupujem, a potom som nešťastná 
• Rekonštrukciu seba, lebo môj vzťah sama k sebe je v mnohých prípadoch viac ako toxický 
  

 A tak chystám počas septembra hneď niekoľko nových projektov. Začala som tvoriť svoj vlastný životopis, naplánovala som si s Filipom výlet do Kodane a včera som sa rozhodla presunúť svoj blog na samostatnú doménu a opäť začať fotiť. Musím sa priznať, že už len odhodlávanie sa mi prinieslo radosť. 

Takže hurá za novými podnetmi a zbohom depresívnym stavom!