Používa službu Blogger.
Zobrazujú sa príspevky s označením Lifestyle. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Lifestyle. Zobraziť všetky príspevky
O dva týždne mám narodeniny a prvýkrát sa na ne absolútne neteším. Mám pocit, že rok, ktorý prešiel, bol absolútne premárnený. Mala som svoje plány a ciele, ktorých som sa takmer nedotkla. Bolo by veľmi jednoduché vyhovoriť sa na koronavírus a pandémiu, ktorú spôsobil nielen vo svete ale i v našich životoch. Ale pravdou je, že nemôžem všetko hádzať na niečo iné, ako je moja vlastná neochota vykročiť z komfortnej zóny.
Nikdy nehovorím o svojich problémoch, a preto je vôbec písanie tohto článku pre mňa vykročením z komfortnej zóny. Vždy sa snažím tváriť, že je všetko v poriadku. Ale to, že zatvorím oči pred problémami nič nemení na fakte, že sa posledné mesiace snažím márne bojovať s depresiou. Naozaj sa snažím. A rovnako sa snažím, aby si nikto vôbec nič nevšimol. Na druhej strane mám pocit, že ak nebudem hovoriť o problémoch, pravdepodobne prasknem.
Ak by som sa mala zamyslieť nad tým, čo mi v živote chýba, boli by to rozhodne nové podnety. Som perfekcionista a vorkoholik. Vždy sa zo seba snažím dať čo najviac a pomôcť všetkým okolo seba. Ale často zabúdam na seba. Nepatrím k tým, ktorí sa len sťažujú a nič nerobia. A rozhodla som sa, že potrebujem rekonštrukciu.
- Rekonštrukciu blogu, aby som mohla lepšie tvoriť
- Rekonštrukciu Instagramu, aby ma niečo nútilo opäť vyhľadávať nové situácie
- Rekonštrukciu práce, pretože mám pocit, že vo svojej terajšej som dosiahla strop a nikam sa neposúvam
- Rekonštrukciu vzťahov, pretože príliš veľa ustupujem, a potom som nešťastná
- Rekonštrukciu seba, lebo môj vzťah sama k sebe je v mnohých prípadoch viac ako toxický
A tak chystám počas septembra hneď niekoľko nových projektov. Začala som tvoriť svoj vlastný životopis, naplánovala som si s Filipom výlet do Kodane a včera som sa rozhodla presunúť svoj blog na samostatnú doménu a opäť začať fotiť. Musím sa priznať, že už len odhodlávanie sa mi prinieslo radosť.
Takže hurá za novými podnetmi a zbohom depresívnym stavom!
Pamätám si, že už pri svojej prvej návšteve Prahy, som veľmi túžila vidieť Národné múzeum zvnútra. Bolo to vtedy, keď sa spúšťala rozsiahla rekonštrukcia a múzeum malo byť na niekoľko dlhých rokov zatvorené. O pár rokov neskôr som sa do Prahy skutočne presťahovala a začala tu študovať. Postupne som sledovala opravy múzea a jeho postupnú premenu. Veľmi som sa tešila na jeho otvorenie, ale odradili ma extrémne dlhé rady pred múzeum. Prvýkrát som sa tak do priestorov múzea dostala minulý rok na svoje narodeniny. Sledujem, ako pribúdajú zbierky a vzhľadom na to, že patríme s Filipom medzi obdivovateľov minerálov, nemohla nám uniknúť nová výstava.
 |
| Pridať popis |
Sála minerálov je stála expozícia národného múzea. Obdivovali sme kamene z celého sveta a musím sa priznať, že veru bolo čo obdivovať. Celá zbierka múzea je naozaj obsiahla a vystavené sú len 4% minerálov. Tie 4% však rozhodne stoja za to a myslím, že sa im podarilo vybrať naozaj krásne kúsky.
Od pomerne známych nerastov (ako napríklad diamant) sme sa dostali až po menej známe, ktorých názov sme dokázali len ťažko vysloviť. Boli rozhodne prekrásne! Pri každom neraste je uvedený názov a miesto, z ktorého pochádza. Okrem toho je súčasťou i výber minerálov citlivých na slnečné žiarenie, ktoré sú uzatvorené v špeciálnych skrinkách.
Medzi moje obľúbené výstavy patrí Tajný život zbierok. Momentálne sa sústredí na Budhizmus a to som si ako nadšený čitateľ čínskych detektívok, v ktorých je tento smer často spomínaný, nemohla nechať uniknúť. Výstava predstavuje kombináciu budhistických pamiatok s obrazovkami, na ktorých je možné sledovať napríklad rituálne tance vo vystavených maskách.
Národné múzeum sme navštívili v utorok a užili sme si perfektné výstavy. V múzeu sa nenachádzalo veľa ľudí, a tak sme sa nikam nemuseli tlačiť, na všetko sme mali dostatok času a každý výstavu sme si naozaj užili. Okrem dvoch spomínaných je možné ešte navštíviť výstavu Zamatovej revolúcie a Symboly, ktoré sa venujú vzniku a histórii štátnych znakov Českej republiky (mňa osobne vážne zaujal vznik českej hymny). Ak máte čas, rozhodne si do múzea zájdite. Nádherné priestory, skvelá atmosféra a množstvo nových vedomostí. Aké múzeum ste navštívili naposledy? Potešia ma Vaše tipy v komentároch, kam budú viesť moje kroky nabudúce.
Teším sa na Vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka
Pred pár mesiacmi som si dala záväzok, že sa budem oveľa viac baviť, fotiť, starať sa o seba a svoju pohodu. Vo väčšine prípadov sa snažím svoje predsavzatia plniť. A tak keď dnes sedím za starým písacím stolom vo svojej starej izbe (som na návšteve u rodičov na Slovensku), povedala som si, že opäť prišiel čas na tento formát článku. Samozrejme, ani v mojom prípade to nie je dokonalé. Vždy som bola šialený vorkoholik, ktorý ide na plný plyn a 100% výsledky sú pre neho samozrejmosťou. Učím sa spomaliť a musím sa priznať, že nájsť si čas na oddych a veci, čo mám rada, je mnohokrát náročnejšie, ako sa naplno pustiť do práce.
Celý týždeň som sa tak trochu pripravovala na víkendové cestovanie domov. Napriek tomu som objavila pár užitočných noviniek, ktoré by sa Vám mohli páčiť rovnako ako mne.
1. Diár By-Me
Český, nedatovaný, trendový diár si okamžite získal moju pozornosť. Som tak trochu šialenec do plánovania a extrémne ma baví skúšať nové štýly. Diár je mimoriadne podarený, veľmi sa mi páči spracovanie, kvalita papiera i dosiek. Začala som tento týždeň a pomaly mi pomáha dostať sa z ťažkého obdobia, kedy som sa cítila bez energie. Plánovanie ma baví o trochu viac a pozitívne hodnotím i spracovanie nálepiek, ktoré mi spolu s diárom prišli. Farebné ikony zabezpečujú lepšiu orientáciu v mojich mesačných plánoch.
2. Aplikácia Happy Color
Mám rada antistresové omaľovánky, ale často na ne nemám čas. Na druhej strane mám však čas len tak bezmyšlienkovo hľadieť do telefónu a prechádzať obsah na sociálnych sieťach. Teraz som objavila aplikáciu Happy Color a stihla som ňou infikovať celú rodinu. Aplikácia i omaľovánky v nej sú zadarmo. Je možné nainštalovať ju na zariadenia s iOS i Android. Ponuka obrázkov je naozaj široká.
3. Forma na bábovku od Bonami
Spomínate si na môj banánový chlebík, ktorý bol z bábovkového cesta, ale ja som nemala vhodnú formu? Nedalo mi to spávať a stále som si hovorila, že by som extrémne rada skúsila upiecť bábovku v normálnej forme. Potom som narazila na formy od Bonami a vybrala som si vážne skvelý kúsok. Pre nás s Filipom ma ideálne rozmery a banánová bábovka je predsa o niečo lepšia. Bábovku sa mi z nej podarilo vyklopiť úplne jednoducho a nebudem klamať - mám z nej naozaj veľkú radosť.
Najbližších pár dní si plánujem naplno užívať pokoj a kuchyňu doma. Oddýchnem si a načerpám nové sily, aby som sa opäť mohla pustiť do nových výziev.
Teším sa na Vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka
Po šialenom dianí okolo koronavírusu sa môj život začína vracať do starých koľají. Uvedomila som si množstvo vecí, stanovila som si nové ciele a rozbehla som nové projekty, na ktoré som sa tešila. jedným z mojich posledných je raňajkový experiment, o ktorom som Vám písala v minulom článku a ktorého spustenie usilovne pripravujem. Problémom je pre mňa čas. ten sa snažím rozumne deliť medzi svoju prácu (počítam sem i svoj blog), svojho priateľa a seba. Som však extrémne rada, že posledný víkend som mala možnosť vypnúť a po viac ako troch mesiacoch navštíviť svoju rodinu na Slovensku.
Všetko, čo prebiehalo posledné tri mesiace, bolo neskutočné chaotické. Z jedného dňa na druhý sa zatvorili obchody i hranice. Už približne 5 rokov žijem v Prahe a odrazu som sa nemohla dostať domov hoci moja rodina býva veľmi blízko hraníc. Sledovali se každú správu a ešte veľmi dlho vyzerali správy dosť šialene. Nebolo isté, kedy a ako sa vôbec domov dostaneme.
Celé otvorenie hraníc bol rovnaký chaos ako ich uzatvorenie. Som však rada, že sa všetko nakoniec normálne vyriešilo a my sme s Filipom v piatok cestovali našim tradičným ranným spojom na Slovensko. Celý víkend som tak mohla tráviť sladkým ničnerobením, užívať si domáce dobroty a nechýbala ani grilovačka. Teraz sme už späť a ja sa opäť idem pustiť do práce na receptoch a inšpiráciách. Snáď mi odpustíte krátky príspevok i absenciu fotografií. Počas víkendu som mala chuť užiť si predovšetkým oddych a svoju rodinu.
Počas víkendu som objavila seriál Anna zo zeleného domu. Vážne ma zaujal a tak som sa pustila i do knihy. Milovala som starý film, ktorý sme s mamou počas Vianoc pravidelne pozerali a musím povedať, že i nové spracovanie stojí za to. Ak si viete vychutnať romantiku, smelo do toho. Či už si zvolíte knižnú, filmovú alebo seriálovú podobu. Ja sa vrhnem na všetky tri.
Teším sa na Vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka
Tak ako som sľúbila, tak som i urobila. Tento týždeň som skutočne a viditeľne spomalila. Potrebovala som si oddýchnuť, vypustiť paru a skutočne sa cítim oveľa lepšie. Konečne som celý týždeň nepracovala, nesnažila sa stihnúť nemožné. Začala som sa sústrediť na skúšky na vysokú školu, pustila som sa do nových kníh a dokonca som vybavila veci, ktoré sa u mňa kvôli práci dostávali permanentne na druhú koľaj.
V pondelok som prišla na to, že celý čas pracujem v škole so zlou knihou. Našťastie to bol len prvý týždeň počas, ktorého som sa pokúšala získať nové dáta na analýzu, a tak môj omyl nebol až taký veľký. S Filipom sme už dlhšiu dobu uvažovali, že by sme veľmi chceli vidieť centrum Prahy bez turistov. Kníhkupectvo s povinnou literatúrou sa nachádza v samom centre Prahy. Vzhľadom na to, že náš byt a nachádza na Letňanoch, znamenalo to pre nás výlet. Dobré jedlo v našej obľúbenej talianskej reštaurácii je samozrejmosťou a potom sme šli do centra.
Bolo vážne fajn vychutnať si prázdne uličky a myslím, že tak málo ľudí som v Prahe nevidela ani vtedy, keď sa s Filipom na našom prvom pražskom výlete ocitli pod Orlojom o 7:30 ráno. Nízke ceny zmrzliny, menu písané v českom jazyku a zatvorené obchody so suvenírmi jednoznačne poukazovali, ako ďaleko zasiahla korona kríza. Toto je však jedna z vecí, ktorá mi nevadila. Niekedy mám pocit, že na Prahu je toho s turistami priveľa a teraz mala možnosť vydýchnuť si. Chápem však, že mestu prospeje, až sa všetko vráti do starých koľají.
Zvyšok týždňa som sa venovala povinnostiam. Nechápte ma zle, oddych je fajn, ale potrebujem, aby môj mozog pracovala aspoň trochu. Začala som pracovať na novom školskom projekte, zisťovala som dáta a pustila som sa aj do opakovania. Predsa - skúšky sú už za rohom. Navyše si pomaly zvykám na svoju diétu, ktorá obsahuje minimum cukru, spracovaných potravín a nezdravých lakociniek. So zdravou stravou experimentuje už nejaký ten rok, ale mávam svoje prehrešky. Teraz sa držím už mesiac bez toho, aby som mala potrebu zjesť aj cukor z cukorničky. Užívam si čerstvé potraviny a pravidelné prechádzky, beh i cvičenie. Začínam mať viac energie na všetky aktivity.
Konečne som sa dostala aj k čítaniu. Knihy mi chýbajú počas nabitých týždňov a moje obľúbené fantasy väčšinou supluje literatúra do školy. Tento týždeň som si však dopriala knihu Pasažierka. Až na prvých 100 strán, ktoré ma nenadchli a absolvovala som ich ako povinnú jazdu, ma nakoniec kniha nadchla a tešila som sa na každú ďalšiu stranu. Skvelo som si pri nej oddýchla a cítila som sa opäť o niečo lepšie.
Odľahčený režim mi pomohol viac sa sústrediť. Už dlhšie si uvedomujem, že potrebujem zmeniť svoju stravu. Každý z nás má to obdobie, kedy sa mu darí a potom začne postupne prichádzať jedna maškrta za druhou s ospravedlnením, že raz za čas môžem. Moje raz za čas však býva každý druhý deň. Som rada, že to môžem začať pomaly napravovať. Cítim, ako sa mi vracia stratená energia. Niekedy je jednoducho najlepším liekom oddych.
Teším sa na Vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka
Prešli sme karanténou a úspešne sa vraciame do starých koľají. Ale sú naozaj až také staré a zabehnuté? Pred pár dňami som sa konečne po dlhom čase dostala ku kaderníčke. Nič nové, veď pred karanténou som navštevovala kadernícky salón minimálne raz mesačne. Po karanténe to už nebola samozrejmosť, mala som naozaj radosť z toho, že si môžem opäť dopriať starostlivosť o svoje vlasy. Začal sa vo mne rodiť nápad.
Alebo to bolo skôr poznanie?
Myslím si, že potrebujem novú perspektívu a nový začiatok. Pred karanténou som bola šialene ponorená do svojej práce. Nechápte ma zle, milujem písanie. Ale často mi vďaka pracovnej vyťaženosti neostáva čas na nič iné. Každý týždeň Vám prinášam články o tom, ako sa lepšie vyrovnať s prácou, byť produktívnejší, lepší, úspešne dosiahnuť svoje sny. A úplne zabúdam, že moja práca nie je to jediné v mojom živote.
Beriem všetko ako samozrejmosť. Často i svojho budúceho muža. Často svoju rodinu. Čas, ktorý mám k dispozícii. Sústredím sa na prácu a moje koníčky v podobe kreslenia a cvičenia slúžia skôr na udržanie fyzickej a duševnej rovnováhy ako pre radosť. Nazrela som do svojich novoročných predsavzatí. Chcela som začať chodiť do divadla, objavovať nové miesta v Prahe a preskúmať i kúty, ktoré vôbec nepoznám. Miesto toho som sa uzavrela a pracovala na viac ako 100%.
Dostalo ma to, keď som si uvedomila, čo robím. Každý z nás má len jednu najcennejšiu komoditu a tou je čas. A ja sa ju dobrovoľne pokúšam vymeniť za peniaze, ktorých je na svete neúrekom. Nebaví ma to a cítim sa vyčerpaná. Potrebujem zmenu, sústrediť sa na seba a písanie posunúť viac do roviny pracovnej.
Nehľadať v ňom hlavný zmysel života, pretože ten sa v práci nikdy neukrýva.
Preto mi prosím odpustite, že budem teraz viac písať o svojom voľne a o veciach, ktoré s písaním súvisia okrajovo. Zistila som totiž, že môžete vyhorieť aj vtedy, keď svoju prácu naozaj milujete. A ja mám pocit, že mi kvôli nej unikajú pomedzi prsty tie pekné okamihy, ktoré si zaslúži každý. Som rada, že som strávila istý čas v karanténe.
Ako dlho by mi trvalo prísť na to, že robím chybu?
Už veľmi dlho som sa chcela pustiť do cvičenia naplno. Ale poznáte to. Jeden deň je nabitý pracovnými povinnosťami, ďalší sa vám jednoducho nechce a ďalší si určite vymyslíte dôvod, prečo necvičiť. Mám sa rada taká, aká som. Ale ani ja nemôžem prehliadať problémy, ktoré z absencie cvičenia a väčšej telesnej hmotnosti vyplývajú. U mňa sa ako prvý objavuje najmä problém so sústredením. Mám problém zamerať sa na informácie a spracovať ich. Písanie textov mi trvá naozaj dlho a ani po dokončení práce s nimi najčastejšie nebývam spokojná.
Zapojila som sa do Výzvy do plaviek s Fitshakerom. Nie, nechudnem do plaviek a nedržím žiadnu drastickú diétu. Väčšinou však mám naozaj problém zostaviť si svoj tréningový plán tak, aby sa v ňom nachádzalo všetko. S výzvou mám presne určený tréning a pravidelne posilňujem všetky časti tela. Okrem toho ostáva miesto i pre môj obľúbený pilates a jogu. Rada sa naučím nové cviky a vzhľadom na stravovacie videá stihnem pochytiť aj množstvo nových informácií.
Strava
Mojou najväčšou slabinou je cukor a mastné jedlo. Milujem burger, hranolky, pizzu a poriadnu dávku čokoládovej zmrzliny s karamelom. Moje tukové zásoby ju milujú tiež. Moje zdravé ja neznáša, keď na niekoľko dní zaleziem na gauč a jediné čo robím je, že otváram nové nezdravé maškrty. A samozrejme, po odznení sladkého ošiaľu sa nenávidím tiež. Nechápte ma zle, ale moje telo má problém tráviť cukor. To, čo je pre niekoho cheat day alebo neustriehnutie sa, je pre mňa vážny problém. A neznášam sa za to, že nemám pevnú vôľu.
Na svojich zlozvykoch chcem pracovať, a práve teraz na to vidím priestor. Dostatok čerstvých potravín znamená, že si môžem vytvoriť chutné a zdravé jedlo kedykoľvek. Nemusím siahnuť po polotovaroch, a tak moje výhovorky, prečo nejem zdravo, podstatne slabnú.
Nedržím však žiadnu špeciálnu diétu. Vyradila som svoje sladkosti a celkovo sladké záťahy, mastné a tučné jedlo, spracované potraviny. Teraz si plynulo frčím na domácom jedle, poctivých potravinách, minime spracovaných. Čokoláda tiež nedostala červenú, volím však kvalitnú čokoládu s obsahom kakaa nad 70%.
Cvičenie a pohyb
Plynulo si frčím na Výzve do plaviek od Fitshaker. Každý týždeň tu nachádzam silový tréning, tabatu (tá ma mimochodom začala veľmi baviť), HIIT, pilates a jogu. Okrem toho sa každý deň snažím urobiť aspoň 5 000 krokov a trikrát týždenne si zabehať. Moja kondička je samozrejme v katastrofálnom stave a momentálne ma dokáže i okruh okolo nášho sídliska zadýchať tak, že mám infarktové stavy.
Nesnažím sa však zbytočne preťažovať a zabiť už pri prvom týždni. Viem, ako bolí zranenie spôsobené nadmerným tréningom a rovnako viem, že by mi znemožnilo cvičiť nasledujúcich pár dní alebo týždňov. Možno sa posúvam pomaly, ale aspoň sa posúvam a nestojím na mieste.
Moje pocity po prvom týždni
Chcela by som napísať, že sa cítim neskutočne úžasne, ale nebola by to pravda. Som celkom unavená a bolia ma svaly na lýtkach. Nedostavilo sa ešte vybudovanie návyku, postupne si zvykám. Na druhej strane však pomaly pozorujem, ako sa mi zlepšuje kondícia, mám kvalitnejší spánok, ráno viac energie, necítim zvyčajné bolesti, lepšie mi trávi a lepšie sa sústredím na písaný text i na svoju prácu.
A to je len prvý týždeň. Sama som celkom zvedavá, ako budem pokračovať a či sa mi podarí výzvu, ktorá je rozložená do 60 dní zvládnuť. Odmietam sa vzdať tak ľahko a pevne verím, že sa naučím nové recepty a osvojím si nové návyky.
Teším sa na vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka
Počas celého týždňa som aktívne pracovala na nových objednávkach. Hoci vonku stále zúri koronavírus, moja práca sa tým podstatne nespomalila. Každý deň prichádzajú nové práce a ponuky, a tak je jedinou možnosťou pokračovať v zaužívanom pracovnom tempe. Okrem práce v copywritingu usilovne pokračujem v štúdiu na vysokej. Bežnou súčasťou môjho dňa je štúdium filozofických kníh, príprava esejí a sledovanie aktualít z jednotlivých predmetov. Nik sa mi nemôže čudovať, že sa často cítim katastrofálne vyčerpaná.
Ako správne oddychovať?
Túto otázku si kladiem už veľmi dlho. Kedysi bol pre mňa oddych nekonečné sledovanie seriálov. Prišla som však na to, že tento typ oddychu mi neprináša nič pozitívne. Necítim sa po ňom dostatočne oddýchnuto (skôr naopak, keď sledujem seriál alebo filmy dlhé hodiny), ukrajuje mi to nemalé percento z môjho voľného času a navyše nemám po tejto činnosti na nič chuť. A už vôbec nie na prácu.
Často sa stretávam s tým, že nevieme správne oddychovať. Dlhé hodiny presedíme za prácou a na aktívny oddych už nemáme energiu. Alebo si to hlavne predstavujeme? Často som mávala pocit, že po dlhých stranách textu nemám náladu na nič - a už vôbec nie na pohyb. Myslela som si, že najlepšie si môžem oddýchnuť, keď nebudem nič robiť. Táto činnosť mi však rozhodne vytúženú relaxáciu nepriniesla
1. Cvičenie jogy
Mám pocit, že moje telo je po dlhých hodinách za pracovným stolom hladné. Doslova hladné po pohybe. Samozrejme sa nepôjdem zničiť silovým tréningom alebo lekciou kardia. Oveľa príjemnejšie je pustiť si relaxačnú hudbu a natiahnuť všetky stuhnuté svaly. Okrem toho sa mi príjemne rozprúdi krv a ja sa po správnej lekcii jogy cítim ako znovuzrodená.
Nepoznám lepší nápad, ako je pohyb na čerstvom vzduchu. Po ťažkom dni je ohromnou úľavou prejsť sa a vstrebať vitamín D. Momentálne však nemôžem mať všetko a tak i joga na balkóne alebo otvorené okno znamenajú veľa.
2. Maľovanie antistresovej omaľovánky
Venovala som sa im už pred pár rokmi, ale znovu som túto záľubu objavila počas tohto týždňa. Kvalitné pastelky, ktoré voňajú drevom a práca ide ako od ruky. Mám na nich rada najmä to, že môžem absolútne uvoľniť svoju myseľ a venovať sa niečomu úplne inému. Počas maľovania prichádzam na nové a zaujímavé nápady.
3. Čítanie knihy
Mojou najobľúbenejšou je jednoznačne Harry Potter. Keď mám pocit, že je toho na mňa jednoducho moc, vytiahnem čítačku a na chvíľu sa zahĺbim do čítania. Stačí mi kapitola a opäť sa cítim skvelo.
Stačí naozaj málo na to, aby som v sebe opäť pocítila energiu. Ako zvyknete oddychovať vy? Je pre vás aktívny oddych dôležitý alebo dávate prednosť absolútnej relaxácii? Nezabudnite mi nechať svoje postrehy v komentároch!
Teším sa na vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka
Poznáte ten pocit, keď sa skĺbi množstvo pracovných povinností a deň stále odmieta mať viac ako 24 hodín? Presne tým prechádzam práve ja. Pustila som sa do písania svojej diplomovej práce a ako na potvoru sa január vôbec nestal v objednávkach copywritingu slabším mesiacom, ako som dúfala. Okrem toho sa s Filipom stále držíme nášho predsavzatia dostať sa do formy s novoročnou výzvou od Fitshakeru. Je toho na mňa veľa? Nie, je toho na mňa katastroficky veľa, pretože k svojim povinnostiam musím pridať i učenie Anatómie, s ktorou akosi nedokážeme nájsť spoločnú reč. O tom však dnes nechcem hovoriť, na článok plný sťažností si vyhradím čas iný deň.Chcem hovoriť o mojej pleti.
Mám za sebou prvé dva týždne novoročnej výzvy a okrem toho, že po prvýkrát cítim na svojom tele každý sval, sa mi aj výrazne zhoršila pleť. Celkovo trpím problematickou pleťou, ale po dvoch týždňoch intenzívneho cvičenia, kedy takmer každý týždeň idem zo seba vypotiť dušu, sa to zvrhlo na úplnú katastrofu. Vyhodili sa mi nielen drobné nedokonalosti, ale objavili sa u mňa obrovské zapálené miesta, ktoré ma bolia ako sto čertov. Plná ideálov som na svoju pleť skúsila peeling, ale situácia bola na druhý deň dvojnásobne horšia.
Po zrelej úvahe a porade s odborníkom som miesto skúšania celých rád kozmetiky presedlala na čistiaci prístroj Foreo. Vybrala som si Foreo Luna Play Plus, ktorý vyniká absolútnou jednoduchosťou a šľape na baterky. Nemala som záujem prinášať zatiaľ do čistenia aplikácie a rôzne stupne rýchlosti, absolútne mi stačí jeden stupeň. Nesľubovala som si od toho veľa, ale som rada, že ho mám. Zatiaľ ho používam jeden týždeň dvakrát až trikrát denne (záleží na tom, kedy mám tréning) a pleť sa mi zlepšila! Rozhodne zmizli malé vyrážky a našťastie sa pomaly začínam zbavovať aj zápalov na tvári. Každopádne ma už nebolí pohyb mimickými svalmi a to je pokrok! (Aj z anatomického hľadiska, pretože pomaly začínam vedieť, ktoré mimické svaly vlastne mám!)
Kozmetickú radu som si nechala tú, ktorú bežne používam. Mojou obľúbenou je čistiaca rada Aqua Reotier od L'Occitane. Používam ju už dva mesiace a zatiaľ je najlepšou radou, ktorú som vyskúšala. Skvelo hydratuje a zotrvala som pri nej i keď na môj problém po tréningu bola krátka. Ale s tým bohužiaľ nespraví nič žiadna kozmetická rada, pretože pri cvičení sa zo mňa stáva vyšťavený zombie, ktorému tryská pot snáď z každého póru (prikladám fotografiu ako dôkaz).
Mám však radosť z toho, že po týždni cvičenia som si nespôsobila žiadne vážne zranenie, čo sa u mňa považuje za zázrak. Nevidím len zlepšenie vo svojej výdrži, ale aj v množstve energie, ktoré mám. A rovnako mi viac záleží na pravidelnej a vyváženej strave, takže s radosťou oznamujem, že mám za sebou dva týždne, počas ktorých som sa ani raz neprejedla a ani raz nehladovala.
Teším sa na vás pri ďalších článkoch!
S pozdravom
Katka
Opäť je tu ten čarovný čas v roku, kedy si každý z nás dá milión predsavzatí. Pokojne na ne 3. januára zabudneme a náš život plynie ďalej. Spomenieme si na ne v lepšom prípade v júni a v tom horšom v decembri, kedy opäť nastáva čas dať si nové. Rada by som povedala, že nepatrím do tejto skupiny, ale pravdou je, že som dokonalý príklad. Predsavzatia si dávam každý rok, aby som si v júni mohla trieskať hlavu o stenu, že som opäť zabudla či nevydržala a v decembri si zas trieskam do hrude, že budúci rok to už naozaj zvládnem.
Napriek tomu nedokážem odolať. Nový rok je naozaj magickou hranicou, kedy takmer každý cíti potrebu niečo so sebou urobiť. Zároveň si však len naozaj málo ľudí uvedomuje, že na zmenu nepotrebujú len magickú hranicu ale i plán a odhodlanie niečo vo svojom živote zmeniť. Odhodlanie i plán mám, ale bude to stačiť?
Tento rok sa (na moje veľké prekvapenie) pridal k novoročným predsavzatiam aj Filip. A aké máme obaja predsavzatie? Začať so sebou niečo robiť. Na mojom stole sa od štedrého dňa objavuje mimoriadne vydarený Fitness diár od Fitshakeru, pod sedačkou trónia činky a po podlahe naháňam novú fit loptu. Klamala by som ak by som tvrdila, že sa neteším. Tento rok mám totiž podporu od Filipa a nemusím sa báť, že budem ako idiot skákať po celom byte v snahe napodobniť cvičebné kreácie. Budeme na to totiž dvaja. Pustiť sa do Novoročnej výzvy nás nestálo veľa námahy a dúfam, že nás nadšenie tak skoro neopustí.
Cvičím rada a cvičím pravidelne. Moja strava je však nočnou morou. Venujem sa síce práci z domu, ale v mnohých prípadoch je obrovskou nevýhodou. Často sa spamätám až neskoro poobede, že moje jediné jedlo boli raňajky v podobe ochuteného jogurtu a v tom momente som schopná zožrať všetko, čo sa ocitne v mojom dosahu. Preto sa jedným z mojich predsavzatí stala pravidelná strava. Zatiaľ mi vychádza a obedy mám plné zeleniny, poctivého mäska a nevynechávam ani prílohu.
Okrem toho som si pod stromčekom našla športtester od Garminu! Ako posadnutá sledujem svoj bazálny výdaj, úroveň stresu ale i počet prejdených krokov. Vyhovuje mi, že môžem zapisovať svoje každodenné pokroky a nápady do Fitness diáru a baví ma, že mi športtester poskytuje všetky informácie o mojom tele a aktivite.
Samozrejme, mám množstvo predsavzatí, ale všetky sa spájajú do jedného celku. Chcem byť najlepšou verziou samej seba. Nechcem sa báť nových výziev a stále chcem pokračovať v práci, ktorá ma robí šťastnou. Chcem vidieť a navštíviť nové miesta a byť jednoducho šťastná. Rok 2019 bol pre mňa v mnohom prelomový - zasnúbila som sa s Filipom, presťahovali sme sa do nového a dokonalého bytu, posunula som svoj copywriting o level vyššie a urobila z neho zamestnanie. Som zvedavá na rok 2020 a dúfam, že mi prinesie množstvo nových spoluprác.
Ďakujem za priazeň a teším sa na Vás pri ďalších článkoch!
S pozdravom
Katka Ink
Poznáte ten pocit, keď vaša myseľ nutne potrebuje riešiť nejaký kreatívny problém, aby sa dokázala odpútať od bežného stresu? Ja to poznám dokonale. Mesiac som si nenašla na blog čas a mala som na to svoje dôvody. Zápočet z anatómie, vianočné objednávky nových textov - nahrnulo sa toho na mňa celkom veľa. Cítila som, že ak nechcem vypnúť, budem musieť pracovať na veciach, na ktorých záleží najviac. Blog mi však veľmi chýbal. Bolo mi smutno za tvorením nových príspevkov a potrebovala som riešiť kreatívny problém.
Tak vznikol nápad s rekonštrukciou. Pred dvoma rokmi som si prechádzala mimoriadne ťažkým obdobím. Sypali sa mi veci v škole, moje pracovné povinnosti prostredníctvom starého blogu ma pomaly valcovali a nehovorím ani o spoluprácach so značkami, ktoré som začínala neznášať. Všetok tlak u mňa vyústil do syndrómu vyhorenia. A zrodila sa Phelela. Názov Phelela je koreňom slove bezchybný v jazyku, ktorý som náhodne objavila cez Google Prekladač a dnes si ho už dávno nepamätám.
V tom čase som si potrebovala v živote určiť nové priority, naučiť sa opäť ľúbiť seba, nájsť nové záľuby. V tom čase z môjho života odišlo veľmi veľa aktivít, na ktoré som mrhala časom. Okrem toho odišlo i veľa ľudí a zároveň sa zredukovalo množstvo stresu. Klamala by som, ak by som tvrdila, že dnes už mám vo všetkom jasno. Ale o tom to je - objavovať nové podnety celý život.
Vedela som, že nechcem, aby Phelela bola ako predchádzajúci blog, ktorý ma postupne udupával. Chcela som na nej prejaviť svoju tvorivosť, učiť sa a mať radosť. A túto funkciu plní do dnes. Ale mala som pocit, že predsa potrebujem zmenu a po náročnom období vianočných objednávok a 60 stranách reklamného textu som cítila, že nastal správny čas. Vybrala som si motív a začala s rekonštrukciou blogu.
Pracovala som celú sobotu ako malý vianočný škriatok, aby blog vyzeral tak ako dnes. Filip samozrejme prispel rukou k dielu a bez neho by to nesvietil Instagram a množstvo iných vecí, ktoré som z neho popri úprave blogu pomaly vyťahovala. Veľmi dúfam, že sa vám nový dizajn páči. Ale vždy som otvorená novým nápadom a preto budem rada, ak mi ich necháte v komentároch.
Dovidenia pri nových článkoch!
Katka.Ink
Hlásim sa späť po mesiaci usilovnej práce. S Filipom sme objavili nové bývanie, stihli sme sa presťahovať a zariadiť si nový domov. Sťahovali sme sa z jednej časti Prahy do druhej a musím priznať, že tak, ako sa hovorí - všetko zlé je na niečo dobré, je v našom prípade úplná pravda. Pred mesiacom som zostala v obrovskom strese, pretože sme sa dozvedeli, že z bytu, kde sme bývali 4 roky sa musíme odsťahovať. Bolo to veľmi ťažké a nevedela som si predstaviť, že by sme mohli bývať v lepšom byte a lokalite ako doteraz. Musím však povedať, že sme sa presťahovali do oveľa lepšieho bytu, ktorý úplne milujem.
Pred 4 rokmi sme sa sťahovali do kompletne zariadeného bytu, ktorý však bol v dosť zanedbanom stave. Čakalo ma množstvo práce s umývaním a čistením bytu od nánosov mastnoty a prachu, na čo doteraz nespomínam celkom s nadšením. Tentokrát sme sa sťahovali do novostavby na Letňanoch a byt bol okrem krásnej (a čistej) kuchynskej linky absolútne bez zariadenia. Výpravy do obchodného domu Ikea za novým nábytkom ma ale bavili a náš nový byt sme si s mojim mužom zariadili podľa našich predstáv a preferencií.
Nasťahovali sme sa do novostavby, ktorá leží v peknej a pokojnej lokalite s výbornou dostupnosťou na metro. Máme tu obchodné centrum Letňany, dostatok potravín, ktoré vyhovujú i mojim nárokom s množstvom diét. Cítim sa tu spokojná, ale samotné sťahovanie so sebou nieslo viac ako len zopár problémov. Zabaliť štyri roky života do vriec a krabíc rozhodne nie je jednoduchá misia a nám sťahovanie zabralo celý týždeň. Najhoršie bolo pre mňa existovať v novom byte s krabicami s novým nábytkom a našimi vecami vo vreciach na odpad. Ani neviem spočítať koľkokrát som hromžila na nové sťahovanie a na akých bizarných miestach som objavila prach a najmä triesky.
Pri sťahovaní z našej adresy nás dokonca obvinili z poškodenia stien, ktoré sa ani nenachádzajú na našom poschodí. Po všetkých problémoch, ktoré na nás čakali som si myslela, že toto je pre mňa už posledná kvapka. Našťastie sme si však na sťahovanie najali profesionálnu firmu, ktorá nielen nezničila naše veci, ale ani steny v našom predchádzajúcom dome. Z celej situácie som mala taký pocit, že bytový dom len čakal na príležitosť, kedy bude môcť poškodenia na stenách staré niekoľko mesiacov na niekoho hodiť.
Myslím však, že sťahovania mám na niekoľko rokov celkom dosť. Pri hľadaní bývania sme narazili na naozaj dostatok úchylákov, ktorí požadovali len dámy alebo nám oznámili, že v našej kuchyni bude z času na čas niekto prespí (a to našou podmienkou nebola nízka cena). Moje odporúčania, ak sa plánujete v krátkej dobe sťahovať:
- využite služby realitnej kancelárie, je to rozhodne spoľahlivejšie ako uzatvárať zmluvy na vlastnú päsť
- spoľahnite na služby profesionálnej sťahovacej firmy, vyhnete sa tak poškodeniu svojich vecí a nebudete môcť byť obvinení z poškodenia spoločných priestorov počas sťahovania
- najlepšie sa balí do vriec na odpad (pre špekulantov dodávam, že majú byť nepoužité)
Dnes si v podstate užívam prvú nedeľu, ktorá nie je spojená so sťahovaním po celom mesiaci. Bola to nielen nová skúsenosť, ale i poriadna záťaž na nervy. Sťahovanie mi zožralo naozaj množstvo času a písať copywriting bolo takmer nemožné a predsa nevyhnutné. Dnes som už späť vo svojom režime a mám z toho radosť.
Zdroj obrázkov: Unsplash
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Social Icons