Čo som sa naučila počas karantény

nedeľa 31. mája 2020

Prešli sme karanténou a úspešne sa vraciame do starých koľají. Ale sú naozaj až také staré a zabehnuté? Pred pár dňami som sa konečne po dlhom čase dostala ku kaderníčke. Nič nové, veď pred karanténou som navštevovala kadernícky salón minimálne raz mesačne. Po karanténe to už nebola samozrejmosť, mala som naozaj radosť z toho, že si môžem opäť dopriať starostlivosť o svoje vlasy. Začal sa vo mne rodiť nápad.  

Alebo to bolo skôr poznanie?

Myslím si, že potrebujem novú perspektívu a nový začiatok. Pred karanténou som bola šialene ponorená do svojej práce. Nechápte ma zle, milujem písanie. Ale často mi vďaka pracovnej vyťaženosti neostáva čas na nič iné. Každý týždeň Vám prinášam články o tom, ako sa lepšie vyrovnať s prácou, byť produktívnejší, lepší, úspešne dosiahnuť svoje sny. A úplne zabúdam, že moja práca nie je to jediné v mojom živote. 

Beriem všetko ako samozrejmosť. Často i svojho budúceho muža. Často svoju rodinu. Čas, ktorý mám k dispozícii. Sústredím sa na prácu a moje koníčky v podobe kreslenia a cvičenia slúžia skôr na udržanie fyzickej a duševnej rovnováhy ako pre radosť. Nazrela som do svojich novoročných predsavzatí. Chcela som začať chodiť do divadla, objavovať nové miesta v Prahe a preskúmať i kúty, ktoré vôbec nepoznám. Miesto toho som sa uzavrela a pracovala na viac ako 100%. 


Dostalo ma to, keď som si uvedomila, čo robím. Každý z nás má len jednu najcennejšiu komoditu a tou je čas. A ja sa ju dobrovoľne pokúšam vymeniť za peniaze, ktorých je na svete neúrekom. Nebaví ma to a cítim sa vyčerpaná. Potrebujem zmenu, sústrediť sa na seba a písanie posunúť viac do roviny pracovnej. 

Nehľadať v ňom hlavný zmysel života, pretože ten sa v práci nikdy neukrýva. 

Preto mi prosím odpustite, že budem teraz viac písať o svojom voľne a o veciach, ktoré s písaním súvisia okrajovo. Zistila som totiž, že môžete vyhorieť aj vtedy, keď svoju prácu naozaj milujete. A ja mám pocit, že mi kvôli nej unikajú pomedzi prsty tie pekné okamihy, ktoré si zaslúži každý. Som rada, že som strávila istý čas v karanténe. 

Ako dlho by mi trvalo prísť na to, že robím chybu?

13 komentárov

  1. Věřím, že se stejným závěrem přišlo mnoho z nás, a to nejen během karantény. Moje práce mě taky velmi baví, ale nikdy bych ji nevyměnila za možnost cestovat, trávit čas s rodinou a mít volné večery. To raději méně peněz a více času...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne k rovnakému záveru som momentálne dospela tiež. :)

      Odstrániť
  2. Někdy je těžké si něco uvědomit, pokud tě k tomu nepopostrčí nějaká věc. Nejdůležitější je si ten život užívat. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je dobré keď si to človek včas uvedomí. Tak držím palce, nech sa ti podarí zrealizovať čo najviac novoročných predsavzatí.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je dobre že si si to uvedomila a veľmi sa teším na nové články :)

    VIKTORIÁNSKA MÓDA V MODERNOM ŠATE

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jů, tak to držím pěsti a těším se na nové články! :)

    https://lifebynikys.blogspot.com/

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Taky se občas přistihnu, že beru některé věci jako samozřejmost. Ale skutečností je, že nic není samozřejmost. Někdy je potřeba si trochu oddychnout, i kdyby tvá práce byla smyslem tvého života. :) Shrnula jsi to moc pěkně.
    PS: Ke kadeřnici už taky konečně plánuji zajít. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, som rada, že to vidíme podobne. :) Dúfam, že sa ti návšteva kaderníctva podarí. Po karanténe je to neskutočný oddych. :)

      Odstrániť
  7. měla jsem to dost podobně :) krásnej článek!
    Sarushef blog

    OdpovedaťOdstrániť