Zobrazujú sa príspevky s označením Myšlienky. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Myšlienky. Zobraziť všetky príspevky

Čo som sa naučila počas karantény

nedeľa 31. mája 2020

Prešli sme karanténou a úspešne sa vraciame do starých koľají. Ale sú naozaj až také staré a zabehnuté? Pred pár dňami som sa konečne po dlhom čase dostala ku kaderníčke. Nič nové, veď pred karanténou som navštevovala kadernícky salón minimálne raz mesačne. Po karanténe to už nebola samozrejmosť, mala som naozaj radosť z toho, že si môžem opäť dopriať starostlivosť o svoje vlasy. Začal sa vo mne rodiť nápad.  

Alebo to bolo skôr poznanie?

Myslím si, že potrebujem novú perspektívu a nový začiatok. Pred karanténou som bola šialene ponorená do svojej práce. Nechápte ma zle, milujem písanie. Ale často mi vďaka pracovnej vyťaženosti neostáva čas na nič iné. Každý týždeň Vám prinášam články o tom, ako sa lepšie vyrovnať s prácou, byť produktívnejší, lepší, úspešne dosiahnuť svoje sny. A úplne zabúdam, že moja práca nie je to jediné v mojom živote. 

Beriem všetko ako samozrejmosť. Často i svojho budúceho muža. Často svoju rodinu. Čas, ktorý mám k dispozícii. Sústredím sa na prácu a moje koníčky v podobe kreslenia a cvičenia slúžia skôr na udržanie fyzickej a duševnej rovnováhy ako pre radosť. Nazrela som do svojich novoročných predsavzatí. Chcela som začať chodiť do divadla, objavovať nové miesta v Prahe a preskúmať i kúty, ktoré vôbec nepoznám. Miesto toho som sa uzavrela a pracovala na viac ako 100%. 


Dostalo ma to, keď som si uvedomila, čo robím. Každý z nás má len jednu najcennejšiu komoditu a tou je čas. A ja sa ju dobrovoľne pokúšam vymeniť za peniaze, ktorých je na svete neúrekom. Nebaví ma to a cítim sa vyčerpaná. Potrebujem zmenu, sústrediť sa na seba a písanie posunúť viac do roviny pracovnej. 

Nehľadať v ňom hlavný zmysel života, pretože ten sa v práci nikdy neukrýva. 

Preto mi prosím odpustite, že budem teraz viac písať o svojom voľne a o veciach, ktoré s písaním súvisia okrajovo. Zistila som totiž, že môžete vyhorieť aj vtedy, keď svoju prácu naozaj milujete. A ja mám pocit, že mi kvôli nej unikajú pomedzi prsty tie pekné okamihy, ktoré si zaslúži každý. Som rada, že som strávila istý čas v karanténe. 

Ako dlho by mi trvalo prísť na to, že robím chybu?

Ako na zlé obdobia a nový reštart

piatok 1. mája 2020

Každý z nás pozná zlé obdobia. Ja sa počas nich necítim vo svojej koži, som unavená mrzutá a mám pocit, že každý deň je len horší a horší. Nič sa mi obvykle nedarí a všetko, čoho sa dotknem, sa zmení na katastrofu. Nepomáha mi plánovanie, pretože sa väčšinou neviem motivovať ani k tomu, aby som si pripravila alebo objednala jedlo. Všetko má však svoje trvanie a ani zlé obdobie netrvá na veky. Mne osobne pomáha reštart. Veď viete - keď niečo nefunguje, skúsili ste to zapnúť a vypnúť? Aký je môj overený recept na reštart?

Upratovanie a nový plánovač 

Mám rada, keď môžem začať odznova a opäť sa pustiť do nových projektov. Najlepší začiatok pre mňa vždy predstavuje čistý list v novom plánovači. Momentálne používam Doller a som s ním veľmi spokojná. Má dostatok miesta na zapisovanie mojich povinností a je krásne jednoduchý. 

Rovnako mi pomáha pustiť sa do upratovania. Čistý stôl je pre mňa ako nový začiatok a keď už mám v ruke handru, rovno upracem celý byt. Upratovanie je môj psychologický relax. nemusím sa na nič sústrediť, je to vítaná aktivita a samozrejme má i praktický zmysel.

Hovorím o svojich problémoch 

V minulosti bolo pre mňa veľmi ťažké zmieriť sa s tým, že niečo nezvládam. Vždy som chcela byť dokonalá a stopercentná. Jednoducho perfektná vo všetkom do čoho sa pustím. Vyberala som si ťažké úlohy, do ktorých som sa vrhala bezhlavo, a potom sa čudovala, prečo všetko nevychádza podľa môjho plánu. Som staršia a zmierila som sa s tým, že na niečo nestačím. Zároveň som sa naučila o problémoch hovoriť. Najčastejšie je mojou bútľavou vŕbou Filip a vždy mi pomôže, keď sa mu môžem zdôveriť, že mi niečo nevychádza tak, ako by som chcela. Mať slabé stránky nie je hanba.

Domáce kúpele 

Keď sme už pri psychohygiene i upratovaní domácnosti, pomáha i upratať tak nejako i seba. Je neskutočne upokojujúce urobiť si masku na vlasy, manikúru a pedikúru, dopriať si masku na pleť. Svet vyzerá potom o malý kúsok lepšie a normálnejšie. Väčšinou si k týmto činnostiam pustím film alebo kúsok obľúbeného seriálu. Relaxujem, nabíjam baterky a vychutnávam si odpočinok trochu aktívnejšou cestou. 

Veľmi rada cvičím pilates. Je to cvičenie, ktoré ma zo všetkých vyskúšaných typov baví zatiaľ najviac. Počas reštartu viac plánujem a snažím sa všetky povinnosti, ktoré som počas zlého obdobia zanedbávala alebo mi vôbec nevyšli, naplánovať a rozdeliť na viac dní. Podstatné je však pre mňa vedieť, že v celej situácii nie som sama. Na svete sa každý deň tisícky ľudí tak ako ja práve vyrovnávajú so zlým dňom či mizerným obdobím. Po každom zlom období príde opäť lepšie, ktoré bude stáť za to.

Teším sa na vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka

Môj domáci boj s karanténou

streda 25. marca 2020

Posledné dni sú pre nás všetkých extrémne náročné. Keď sa začal vo svete šíriť koronavírus, nikto mu neprikladal veľkú dôležitosť. Medzi nami, ani ja nie. Vyštudovala som molekulárnu biológiu a tak o fungovaní živých sústav, vírusoch a imunitnom systéme niečo viem. Nestihli sme sa s Filipom ani nadýchnuť a odrazu bolo všetko okolo nás uzatvorené. Z rannej jogy som akosi plynulo prešla na ranné sledovanie tlačových konferencií. 
Rozhodli sme sa zostať v Prahe. Celý náš život je presťahovaný tu. Máme tu svoj byt, svoje veci, zaužívaný systém. Rozhodli sme sa nepodľahnúť šialenej vlne úteku späť na Slovensku. Prečo? Obaja máme starých rodičov, ktorí predstavujú rizikovú skupinu. Netušíme, s kým by sme cestovali vo vlaku, a hoci sme obaja zdraví, stále sme skvelí adepti na rolu prenášača. Rozhodli sme sa nepodľahnúť panike, ale aj tak sa náš životný štýl dosť zmenil. 

Teda aspoň môj, Filip to vníma ako vždy - so stoickým pokojom. Mne chýbajú každodenné prechádzky a posledný týždeň som mala dosť veľký problém koncentrovať sa na prácu. Hoci ako copywriter mám home office väčšinu týždňa, kombinujem ho s pravidelnými prechádzkami na čerstvom vzduchu. Ale napriek rôznym obmedzeniam sa nedokážem prinútiť byť dostatočne pesimistická, aby som neverila, že sa celá situácia vyrieši a opäť sa všetko vráti do starých koľají. Vrátane mojej rannej jogy. 

Teší ma, že množstvo ľudí má možnosť vyskúšať si prácu z domu. Prvýkrát má väčšina ľudí možnosť zažiť, ako skutočná práca z domu vyzerá. Nie je taká jednoduchá, ako to vyzerá. Pomaly sa začínam dostávať do svojho každodenného režimu.

Ako trávim dni v karanténe ja?

 

1. Pracujem 

Samozrejme, tak ako úplne každý deň. Momentálne striedam dni, kedy pracujem na copywritingu, s dňami, počas ktorých sa venujem online kurzom z univerzity. Väčšinou začínam pracovať ráno o desiatej, vstávam však skôr. Každé ráno sa pustím do vybavenia najdôležitejších mailov, vytvorím ponuky a ocením texty. Potom sa púšťam do písania alebo štúdia. Prácu končím zvyčajne až okolo piatej alebo šiestej (závisí to od toho, akú dlhú obednú pauzu si doprajem). 

2. Plánujem 

Viac ako kedykoľvek predtým sa zameriavam na to, aké miesta navštívim a čo ochutnám. Možno viete, že tento rok sme s Filipom plánovali výlet na Island. Pri aktuálnej situácii sme sa však rozhodli, že náš výlet radšej posunieme, kým nebude situácia v poriadku. Začali sme plánovať dovolenku v Čechách a samozrejme zavítame pozrieť i našich na Slovensko, až bude všetko v poriadku.

3. Pestujem 

V našom novom byte mám konečne balkón a mohla som začať s pestovaním kvietkov (odborne burín). Momentálne mi krásne kvitne prvosienka a už sa teším až k nej pribudnú ďalšie prírastky. 

4. Cvičím 

Vzhľadom na to, že sa zrušili všetky kurzy a ja sedím doma (nechodím ani behať), spoločnosť mi robí Fitshaker. Začala som s programom pilates a je to naozaj bomba. Z celého cvičenia ide skvelá energia a mne po hodinách sedenia za počítačom naozaj dobre padnú cviky na chrbát. Pre vypuknutím pandémie som si plánovala kúpiť novú stoličku, ale moje plány sú teraz dosť posunuté. 

5. Tvorím 

I keď to tak možno nevyzerá, mám oveľa viac voľného času, ako som zvyknutá. A tak sa činím v kuchyni i v pracovni. Pustila som sa do niekoľkých nových receptov, vytvorila som si motivačnú nástenku v pracovni, zorganizovala som knihy a upratala niekoľko vecí, na ktoré som sa akosi po sťahovaní nechcela ani pozrieť. 

Možností, ako tráviť voľný čas, je naozaj veľa. Začala som s činnosťami, na ktoré sa odhodlávam už niekoľko mesiacov. Pomáhajú mi na chvíľu nemyslieť, čo sa deje vonku. Tak ako každý si prajem, aby sa situácia upokojila. Viem, že svet sa zmení i keď možno len nepatrne. S Filipom sme obaja zdraví a preto sa o nás nemusíte báť. Ostaňte v bezpečí. Chráňte sa. Myslite na to, že opäť budeme všetci v poriadku. 

Teším sa na vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka

Moja februárová výzva o nenakupovaní

sobota 1. februára 2020

Rada sa zapájam do nových projektov, pretože mi dávajú skvelú možnosť pracovať na sebe a posúvať svoje limity. Dostávam možnosť niečo nové sa naučiť a zároveň si na konci výzvy povedať: som skvelá, pretože som to zvládla. Okrem toho, že sa do výziev sama rada zapájam, rada vytváram i výzvy nové. Často sa pustím do nového štýlu stravovania, nových cvikov či do krokovej výzvy, ktorá ma každý deň prinúti prejsť určitý počet krokov a tak si prevetrať hlavu. Január sa pre mňa niesol v znamení zdravého životného štýlu. Vzhľadom na to, že som častou obeťou diétneho stravovania, počas januára som začala jesť normálne a nedržala žiadnu diétu. Schudla som a konečne som ani jeden deň nepodľahla prejedaniu. Na február som si pripravila výzvu o nenakupovaní. Čo ma k tomu viedlo? 

Pred pár dňami som si uvedomila, že by sa mi pri mojej práci naozaj hodil iPad. Moje kroky mierili do špecializovanej predajne, kde som si miláčika obzrela a povedala si, že o ňom budem naozaj uvažovať. Stav môjho účtu mi napovedal, že si ho kúpiť môžem, ale akú radosť by som z neho mala bez výzvy? Každý mesiac utratím podstatnú časť svojho copywriterského platu na nákupy. Doprajem si drahú kozmetiku, pár kúskov do šatníka a samozrejme uspokojím svoje chute na sladké. Každý mesiac padne u mňa na zbytočnosti podstatná suma. 

A táto moja povahová črta ma začína pomaly hnevať. Rozhodla som sa na nej pracovať. Nechcem sa stať obeťou obchodných stratégií a bezhlavo nakupovať veci, ktoré mi na jednej strane prinášajú radosť ale na strane druhej ich nepotrebujem. Rovnako frekventovaným neduhom je v našej domácnosti jedlo z donáškovej služby. Mesačne na to padne približne 1/3 rozpočtu domácnosti, ktorý s Filipom máme. Vo väčšine prípadov sme nenakúpili a v našej domácnosti nie je z čoho variť. Skončíme pri nezdravom jedle, z ktorého často nemá radosť ani jeden z nás. 


Rozhodla som sa, že tento mesiac sa vzdám nákupov:
  • oblečenia
  • sladkostí
  • kozmetiky
  •  iných zbytočností
Chcem obmedziť svoj rozpočet na veci, ktoré skutočne potrebujem. A prečo? Pretože nechcem o sebe tvrdiť, že som finančne negramotná a rovnako nechcem všetky svoje zarobené peniaze minúť na veci, ktoré o pár mesiacov neskôr skončia v koši, pretože mi nevyhovujú. Chcem priniesť do svojho života finančnú zodpovednosť.

Z každej strany počúvam o ekológii a sama sa o túto problematiku zaujímam. Neriadené nakupovanie je jeden z problémov, ktorý našu planétu zanášajú odpadom. A ja týmto spôsobom žiť nechcem. Vždy sa snažím stať lepšou verziou samej seba. Mám veľkú radosť z toho, že sa do nenakupovacej výzvy so mnou zapojil aj Filip. Dáva nám to možnosť vyskúšať v kuchyni nové recepty a niečo sa naučiť. Nemusíte sa zapojiť do našej výzvy s nami, stačí, ak si počas februára premyslíte, aké veci nakupujete a prečo končia vo vašom nákupnom košíku. 

Teším sa na vás pri ďalšom článku! 
S pozdravom 
Katka

Najsť si čas pre radosť každý deň

štvrtok 22. novembra 2018

Každý z nás má dni, počas ktorých má pocit, že mu všetko padá na hlavu. U mňa nastávajú pomerne často. Robím chyby v práci a mýlim sa, vylievajú sa mi roztoky, v škole nepoznám odpoveď na položenú otázku, som hladná, pripáli sa mi jedlo, prší mi na hlavu, nemôžem nič nájsť, zlomí sa mi opätok na topánke. Také dni ma privádzajú do zúrivosti a zúfalstva a po ulici sa vlečiem ako zbitý pes. Niekedy mám pocit, že si veci príliš pripúšťam a potom sa cítim deprimovaná. Odrazu sa však objaví niečo, čo mi vykúzli úsmev na tvári. 

Sú to malé dobré skutky - moje či iných. V stredu som sa ponáhľala z práce. Pršalo, bolo mi zima, niesla som nákup a mala som pocit, že sa každú chvíľu rozplačem pri predstave koľko práce ma doma čaká. Keď som konečne vychádzala z podchodu metra všimla som si, že mi rovno pred nosom ujde autobus. Rozbehla som sa aj keď som vedela, že bojujem márny boj, pretože autobus už zatváral dvere a bol na odchode. Mala som mizernú náladu a keď som si už hovorila ako budem ďalších desať minút mrznúť pri čakaní na ďalší autobus, ten ktorý práve odchádzal, zastavil. 

Mnoho ľudí si bude pravdepodobne klepať na čelo: "Len ma počkal autobus". Ale v tej chvíli, keď som bola unavená, hladná, vystresovaná a bola mi hrozná zima mi ten skutok vodiča autobusu, ktorý na mňa počkal pripadal ohromne dôležitý. Dostala som sa domov skôr, najedla som sa, vysušila vlasy a odrazu mi všetko prišlo pokojnejšie a znesiteľnejšie. 

Možno si ešte stále klopete na čelo, ale niekedy mám pocit, že ma práve svetlé okamihy v ťažkých dňoch držia nad vodou. Malé prejavy láskavosti, úcty a ohľaduplnosti, ktorých sú aj v dnešnej dobe ľudia schopní bez toho, aby čakali niečo späť. Možno veria na karmu, možno to robia z vlastnej vôle, ale vždy tým niekoho potešia. 

Moja práca je ťažká, namáhavá a často stresujúca. Pracovať v nemocnici a vo voľnom čase robiť copywritera nie je jednoduché, zvlášť ak pri tom všetkom študujete. Preto sa mi často rúca celý deň, preto sa často cítim akoby ma prešiel kamión aj keď svoju prácu robím s radosťou a štúdium ma baví. Svetlé okamihy a malé radosti počas všedných dní mi však ľahko vedia vykúzliť úsmev na perách a spraviť ma šťastnou. Slušnosť a dobré skutky sú niečo, k čomu ma viedli už moji rodičia. Nikdy som však nebola v situácii, aby som si uvedomila aký veľký dopad majú na mňa, keď niečo pekné spraví niekto pre mňa. Uvedomujem si to až posledné roky. 

Aké je skvelé, keď môj muž umyje riad či uprace byt. Aké je skvelé, keď mi mama po dlhej ceste pripraví moje jedlo. Aké je nádherné, keď mi pekár podá čerstvo upečený muffin zadarmo. Aké je povzbudzujúce, keď ma počká autobus a ja nemusím stáť v zime ešte ďalší čas na zastávke. Aké je povzbudzujúce, keď sa na mňa niekto v metre prívetivo usmeje. Aké skvelé je byť človekom, ktorý vďaka iným zažíva povzbudenie a radosť. 

Ako hovorí moja mama: "Karma je zdarma" (a pravdepodobne nielen ona, ale mnoho ďalších ľudí). Čo dávame, to dostávame. Ak okolo seba rozosielame dobré skutky, dostávame za ne aj my dobré a svetlé okamihy, hoci s nimi často nerátame. Život nie je dokonalý a nemôžeme čakať, že každý deň bude perfektný. Ak však spravíte dobrý skutok či malú láskavosť, niekomu urobíte krásny deň. A potom ten niekto má opäť chuť pomáhať a opäť sa cíti vo svojej koži. Ako napríklad teraz ja.