Snáď každá žena si vo svojom živote prešla obdobím, kedy bojovala so stravou. Moje obdobie prišlo po nástupe na vysokú školu. Nikdy dovtedy som si príliš neuvedomovala, čo presne jem a koľko kalórií si doprajem. Pravidelne som zhltla celú tabuľku čokolády miesto obedu a zmrzlina bola u mňa na dennom poriadku. Potom sa dostavili problémy s pankreasom a ja som sa musela zmieriť s faktom, že si už pravdepodobne nikdy nedoprajem toľko sladkých dobrôt ako predtým.
Musela som si pripustiť, že musím schudnúť. Moja hmotnosť narástla na 83 kilogramov a ja som sa jej musela zbaviť skôr, ako mi spôsobí viac problémov. Ten rok sa pre mňa začalo chudnutie, ktoré trvalo celé leto. Pravidelné prechádzky, zdravá strava, množstvo cvičenia a boj za vlastné zdravie. Neskutočne ma to vyčerpávalo, ale každý stratený kilogram bol pre mňa motiváciou.
Boj nad sebou sa mi podarilo vyhrať. To leto som schudla 16 kilogramov a cítila som sa skvelo. Potom začal semester a poznáte ten nával úloh a povinností, ktorý sa rúti zo všetkých strán. Nemôžem povedať, že by som sa na to vykašľala, ale rozhodne som svoj stravovací plán nedržala tak, ako by som mala. Moja hmotnosť začala mierne stúpať a i keď sa odchýlky pohybovali v ráde gramov, začala som panikáriť a vyhlásila som skutočnú vojnu potravinám. Bála som sa normálne najesť, pretože čo ak priberiem?
Ako posadnutá som začala počítať každý gram a stanovila som si nezmyselnú hranicu 1 700 kcal, ktorú rozhodne nemienim pri dennom príjme prekročiť. Každý večer som si líhala nesmierne hladná, ale hovorila som si, že to musím jednoducho prekonať. Môj žalúdok sa prispôsobí, nepotrebujem toľko potravy. Niečo také hlúpe, ako je bazálny metabolizmus predsa nepotrebujem k životu. Nikdy som nevydržala hladovať dlho. Po dvoch týždňoch sa vždy vo mne niečo zlomilo a zjedla som doma všetko, čo bolo v dosahu bez ohľadu na to, či mi potom bolo zle.
Moja hmotnosť bola ako na hojdačke. Samozrejme, že som chudla a priberala stále opakovane. Horšila sa mi pleť, nemala som energiu a pravidelne som bola na každého v mojom okolí nepríjemná. Môj muž sa ma snaží vždy podporiť v šialených i menej šialených nápadoch a tak som pod vianočným stromčekom objavila hodinky Garmin. Monitorujú moju aktivitu a stanovili i môj bazálny metabolizmus.
Ako som sa naučila jesť? Vďaka kórejským filmom. Vždy som s jedlom bojovala a predstavovala si ho len ako nutné zlo. Kórejské filmy sú však naozaj postavené na častej konzumácii jedál a mám pocit, že ich mentalita je oveľa viac naklonená vychutnaniu si dobrého jedla, ako tá naša. Nehovorím, že som prestala s počítaním kalórií, ale začala som si skutočne vychutnávať kvalitné jedlo. Menej polotovarov - viac kvalitných surovín!
Moje tipy, ako prestať bojovať so stravou:
- určite svoj bazálny metabolizmus - dnes je na internete množstvo spôsobov, ako sa k nemu dopracovať
- nikdy nejedzte pod svoj bazálny metabolizmus - počítanie kalórii pre mňa bolo vždy pomocou, ale teraz viem, kedy jem príliš málo
- vyberajte si kvalitné potraviny, ktoré vám chutia - nemusíte sa tak nútiť do jedla a zároveň organizmus dostane všetky potrebné živiny
- skombinujte stravovanie a pohyb - ak sa o seba staráte pravidelným pohybom, bude vás to menej lákať vkladať do svojho tela nekvalitné potraviny
- pitný režim je skvelý, ale niekedy je hlad jednoducho hlad a nie prezlečený smäd
Mnoho ľudí si myslí, že som dokonale disciplinovaná a viem o stravovaní všetko. Pravdou je, že i ja mám slabé dni a stále sa učím. Snažím sa však posúvať svoje vedomosti ďalej.
Teším sa na Vás pri ďalšom článku!
S pozdravom
Katka
16 komentárov
ja so stravou bojujem ako kedy. lebo vzdy ked prestanem bojovat a poviem si, ze si doprajem, na co mam chut a normalne sa najem, tak zacnem priberat. a to ma tak vyvedie z rovnovahy, ze na nejaky cas sa zase stavam posadnuta tym, co zjem a snazim sa jest co najmenej. lenze potom som samozrejme neprijemna na vsetkych okolo. je to taky kolobeh, ktory je a zrejme aj zostane sucastou mojho zivota. pritom moj asi najvacsi problem je, ze si nedokazem dopriat dostatok pohybu. lebo tych 8 hodin denne musim sediet na zadku v praci. a co potom o piatej vecer, ked sa uz zacina stmievat? no predsa dalsie sedenie za pocitacom alebo pred telkou. a ked sa predsalen vyberiem niekam na prechadzku, tak skoncim v nakupnom centre, a to s prazdnymi rukami neodidem. takze moje prechadzky mozno aspon trochu prospievaju mojmu telu, ale rozhodne nie mojej penazenke.
OdpovedaťOdstrániťPresne s rovnakým problémom som bojovala tiež. Potom som prišla na to, že priberám, pretože moje telo šetrí každý gram potravy. Koniec hladovaniu! :) Začala som radšej jesť a držím si váhu. :) Nehovorím, že by nebolo fajn schudnúť, ale na druhej strane byť kvôli diéte bez energie a pchať sa jedlom, z ktorého nemám dobrý pocit nie je pre mňa. :)
OdstrániťV minulosti som tiež skúšala nejaké diety typu, že teraz nebudem jesť pečivo a podobne, ale nikdy som to nehrotila do hladu (za čo som na jednej strane naozaj rada). Teraz som vyskúšala jednu výzvu, kde bolo dvakrát do týždňa cvičenie plus pohovory s nutričným poradcom a to bolo naozaj super. Pomohol mi zmeniť jedálníček, zatiaľ to držím druhý mesiac a je to skvelé - jem pravidelne, mám dostatočný prísun jedla a navyše v dobrom zložení čo sa týka bielkovín a podobne �� Samozrejme, občas si doprajem niečo sladké a necítim sa previnilo, je to taká odmena �� Ideálne by podľa mňa bolo skombinovať fajn stranu a občas pohyb a človek si nemusí veľa odopierať ��
OdpovedaťOdstrániťSnažím sa existovať práve tak. Jedlo beriem ako svoje palivo, ale zároveň i dôvod na radosť. Z pohybu mám zase endorfíny a cítim sa vďaka nemu skvelo. :) Páči sa mi tvoj prístup. :)
OdstrániťMusím říct, že jsem si prošla něčím podobným, i když jsem nikdy tolik nezhubla, byl to boj s jídlem, protože jsem byla věčně nespokojená a to i když jsem byla hubená a neměla jsem důvod. Ten tlak na vzhled je šílený a je smutné, kam nás společnost tlačí.
OdpovedaťOdstrániťAktuálně to mám podobně jako ty, snažím se jíst kvalitní potraviny a více si jídlo vychutnávat, no ne vždy to jde nebo vyjde, ale už to bude rok, co jsem začala pravidelně cvičit a ačkoliv můj cíl byl hlavně zhubnout, brzy jsem pochopila, že cvičení je tak úžasná závislost, že něco zhubnout je jen třešnička na dortu. Samozřejmě bych ještě ráda nějaké to kilo dala dolů, ale především mám každý den radost, jak mé tělo zesiluje, jak jsem více flexibilní a jak své tělo i více vnímám a jsem mu vděčná za vše, co pro mě každý den dělá ♥
Mám to presne rovnako. :) Vďaka cvičeniu cítim super energiu a strava je zas pre mňa palivo. :) Ale je pre mňa dôležité mať hlavne kvalitné potraviny. :)
OdstrániťJá spíše měla problémy na střední. Ale teď, co jsem na vysoké, tak se snažím pravidelně jíst. Přece jen, co teď strávím času nad dojížděním, tak si dělám svačiny do školy. A je to mnohem lepší. :)
OdpovedaťOdstrániťJa som mala na strednej doslova vychudnutú postavu a pohybovala som sa v pásme podváhy. Potom sa to zlomilo a mala som nadváhu. Dnes by som sa nechcela vrátiť už ani do jedného pásma. :)
OdstrániťK jídlu mám odjakživa veskrze pozitivní vztah a na čokoládu si nenechám sáhnout, diety jsem držela jen ze zdravotních důvodů. Snažím se ale jíst aspoň hlavní jídla dne doma vařená, z čerstvých surovin a v zásadě i dost dietní, protože tradiční české kuchyni jsem nikdy na chuť nepřišla.
OdpovedaťOdstrániťJe fajn, že se ti podařilo najít balanc v tom, co tělo potřebuje, a abys byla zároveň spokojená i na duši! :)
Čokoládu zbožňujem tiež. Našla som si zdravú mieru, v ktorej ju môžem konzumovať a nevidím dôvod prečo ju vyradiť. :) Držím ti palce s týmto postojom, veľmi sa mi páči. :)
OdstrániťMoc hezký článek, jsem ráda, že jsi našla tolik potřebnou rovnováhu. :-) Já s hubnutím začala bojovat poměrně nedávno, tak snad dopadnu jako ty. :-)
OdpovedaťOdstrániťLucka z Seriouszone
Držím ti palce, zdravý postoj k sebe je základ! :)
OdstrániťMyslím, že správný balanc mezi stravou, pohybem a každodenními povinnostmi je něco, co člověk bude řešit celý život (pokud ho to zajímá a není mu to jednoduše fuk). Také si stále hledám svou rovnováhu. Prošla jsem si obdobím, kdy mi bylo úplně jedno, co jím, pak jsem se rozhodla, že to musím změnit a dlouho mi trvalo, než jsem si v hlavě srovnala, že nemusím jíst jen saláty abych jedla zdravě. Teď bych řekla, že jím docela dobře,ale potřebuji začlenit více pohybu, protože celé dny sedím hlavně u počítače. Pořád si hledám ten správný režim pro mě, se kterým budu spokojená a budu se cítit dobře. Držím palce, ať se ti daří! :))
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za inšpiratívny príspevok. :) Myslím, že vždy sa budeme učiť. Vždy získame nejaké nové podnety, ktoré budeme chcieť začleniť a cítiť sa lepšie. Ale to k tomu jednoducho patrí. :)
OdstrániťJá jídlo neřeším, mám štěstí, že čokoláda mi stačí jedna kostička občas za odměnu a právě tak brambůrky. Miluji zeleninu a ovoce a těžká jídla mi prostě nedělají dobře, tak jím výjimečně. Ale kvůli svým bližním hledám nějaká chutná zdravá jídla. Přiznám se, že takový jídelníček na delší období jsem zatím nenašla a tak musím vymýšlet. Držím ti palce, ať to nadále tak dáváš.
OdpovedaťOdstrániťTak to vyznělo tak, že jím výjimečně :) Ale myslela jsem to knedlo zelo vepřo, že si dám výjimečně, ne že skoro nic nejím :)
OdpovedaťOdstrániť